Mikroriasy v architektúre: keď sa biotechnológie stretávajú s návrhovaním
Ako bude vyzerať architektúra budúcnosti, ktorá musí reagovať na klimatickú krízu, meniace sa podmienky v mestách a hľadanie nových materiálov? Jednou z odpovedí môžu byť živé systémy – a medzi nimi aj mikroriasy. Tieto jednobunkové organizmy, ktoré bežne obývajú oceány, jazerá či pôdu, zohrávajú kľúčovú úlohu v globálnej produkcii kyslíka a pri recyklácii uhlíka. Dnes sa dostávajú aj do sveta dizajnu a architektúry, kde otvárajú nové možnosti navrhovania ekologických a adaptívnych riešení.
Prečo mikroriasy?
Mikroriasy fungujú ako miniatúrne solárne továrne – premieňajú svetlo, oxid uhličitý a živiny na biomasu a kyslík. Ide o proces fotosyntézy, ktorý je základom života na Zemi. Tieto organizmy dokážu rásť neuveriteľne rýchlo, dajú sa kultivovať v uzavretých zariadeniach a ich biologické vlastnosti možno cielene využívať.
Vďaka tomu už dnes nachádzajú uplatnenie v biopalivách, kozmetike, medicíne, poľnohospodárstve či v čistení odpadových vôd. Menej známe je však ich prepojenie s architektúrou.
Živé materiály v budovách
Výskum posledných rokov ukazuje, že mikroriasy môžu prispieť k vytváraniu budov, ktoré nie sú len energeticky efektívne, ale aj ekologicky aktívne. V praxi to môže znamenať:
Najznámejším príkladom je fasádny systém SolarLeaf v Hamburgu – prvá bioreaktívna fasáda na svete, ktorá využíva kultiváciu mikrorias ako súčasť energetického cyklu budovy. Mnohé ďalšie experimenty vznikajú v laboratóriách, architektonických ateliéroch a v spoluprácach medzi výskumníkmi a dizajnérmi.
Budúcnosť biomateriálov
Popri využití mikrorias v energetike či recyklácii živín vzniká nový priestor aj pre architektonické experimenty. Kultivačné moduly sa môžu stať súčasťou budov a verejných priestorov; živé steny podporujú mestskú biodiverzitu; riasy môžu byť zdrojom nových farbív či biomateriálov.
Téma sa dotýka aj širšieho environmentálneho kontextu:
Prečo to potrebujeme riešiť dnes?
Stavebný sektor je zodpovedný za približne 40 % globálnych emisií a jeho transformácia je nevyhnutná. Mikroriasy síce nie sú univerzálnym riešením, ale predstavujú smer, ktorý rozvíja udržateľné, nízkouhlíkové a adaptívne prístupy.
Ich integrácia do architekt
![]()
![]()
Link na celú prednášku nájdete pod týmto odkazom.
Podporené z verejných zdrojov formou štipendia od Fondu na podporu umenia.
Supported using public funding by Slovak Arts Council.
Ako bude vyzerať architektúra budúcnosti, ktorá musí reagovať na klimatickú krízu, meniace sa podmienky v mestách a hľadanie nových materiálov? Jednou z odpovedí môžu byť živé systémy – a medzi nimi aj mikroriasy. Tieto jednobunkové organizmy, ktoré bežne obývajú oceány, jazerá či pôdu, zohrávajú kľúčovú úlohu v globálnej produkcii kyslíka a pri recyklácii uhlíka. Dnes sa dostávajú aj do sveta dizajnu a architektúry, kde otvárajú nové možnosti navrhovania ekologických a adaptívnych riešení.
Prečo mikroriasy?
Mikroriasy fungujú ako miniatúrne solárne továrne – premieňajú svetlo, oxid uhličitý a živiny na biomasu a kyslík. Ide o proces fotosyntézy, ktorý je základom života na Zemi. Tieto organizmy dokážu rásť neuveriteľne rýchlo, dajú sa kultivovať v uzavretých zariadeniach a ich biologické vlastnosti možno cielene využívať.
Vďaka tomu už dnes nachádzajú uplatnenie v biopalivách, kozmetike, medicíne, poľnohospodárstve či v čistení odpadových vôd. Menej známe je však ich prepojenie s architektúrou.
Živé materiály v budovách
Výskum posledných rokov ukazuje, že mikroriasy môžu prispieť k vytváraniu budov, ktoré nie sú len energeticky efektívne, ale aj ekologicky aktívne. V praxi to môže znamenať:
-
bioreaktívne fasády, ktoré absorbujú CO₂ a vyrábajú biomasu,
-
svetelné panely s riasovými kultúrami fungujúce aj ako prirodzené tienenie,
-
interiérové mikro-bioklimatické jednotky, ktoré zlepšujú kvalitu vzduchu,
-
mestské kultivačné moduly podporujúce zelenú infraštruktúru.
Najznámejším príkladom je fasádny systém SolarLeaf v Hamburgu – prvá bioreaktívna fasáda na svete, ktorá využíva kultiváciu mikrorias ako súčasť energetického cyklu budovy. Mnohé ďalšie experimenty vznikajú v laboratóriách, architektonických ateliéroch a v spoluprácach medzi výskumníkmi a dizajnérmi.
Budúcnosť biomateriálov
Popri využití mikrorias v energetike či recyklácii živín vzniká nový priestor aj pre architektonické experimenty. Kultivačné moduly sa môžu stať súčasťou budov a verejných priestorov; živé steny podporujú mestskú biodiverzitu; riasy môžu byť zdrojom nových farbív či biomateriálov.
Téma sa dotýka aj širšieho environmentálneho kontextu:
-
ako môžeme zmierňovať uhlíkovú stopu budov,
-
ako navrhovať priestory, ktoré aktívne spolupracujú s okolím,
-
ako môžu biomateriály nahradiť tradičné, uhlíkovo
náročné materiály.
Prečo to potrebujeme riešiť dnes?
Stavebný sektor je zodpovedný za približne 40 % globálnych emisií a jeho transformácia je nevyhnutná. Mikroriasy síce nie sú univerzálnym riešením, ale predstavujú smer, ktorý rozvíja udržateľné, nízkouhlíkové a adaptívne prístupy.
Ich integrácia do architekt
Link na celú prednášku nájdete pod týmto odkazom.
Podporené z verejných zdrojov formou štipendia od Fondu na podporu umenia.
Supported using public funding by Slovak Arts Council.